Prezraď nám ako si sa dostala k mikrobladingu?

Dostala som sa k tomu úplnou náhodou. Sama som si dala obočie vytetovať, a keď som videla, ako pekne to vyzerá, rozhodla som sa, že chcem niečo takéto robiť aj ja. Nikdy ma nebavila kancelárska práca, ktorú som robila predtým a cítila som sa ako vo väzení. Vždy som bola ten typ, ktorý chce byť sám sebe pánom.

Keď som videla, ako to vytetované obočie vyzerá, rozhodla som sa prihlásiť na kurz do PhiBrows akadémie. Už po dvoch mesiacoch od môjho nového tetovania, som ja také sama tetovala.

Prečo si si vybrala práve PhiBrows Academy?

Videla som, že robia pekné obočia. A to som v tom čase ani nevedela, čo to ten PhiBrows je. Bola som asi prvý človek, ktorý prišiel na takéto školenie bez toho, aby vedel na aké školenie ide. Na školenie som si požičala peniaze od mojej rodiny, potom na salón a chcela som robiť niečo, čo bude pekné. Nešla som do toho s tým, že by som chcela školiť ľudí. Chcela som robiť robotu, do ktorej budem chodiť rada a myslím si, že sa mi to podarilo. Nebolo to jednoduché, ale stálo to za to.

Aké boli tvoje podnikateľské začiatky?

Začiatky vôbec neboli jednoduché. V tom čase každý bral tetovanie obočia ako záležitosť pre staršie ženy. Pre nich to boli také tie "modré a zelené pásy". V čase kedy som začínala (v roku 2016) vytetované obočie nevyzeralo tak, ako teraz. A preto to bol pre ľudí “wow efekt” - zrazu tam boli vytetované nejaké chĺpky a vyzeralo to prirodzenejšie.

Čo bolo pre teba najťažšie?

Nikdy som nemala skúsenosť s prácou s ľuďmi a musela som sa s nimi naučiť komunikovať. PhiShading obočie nie je mejkap, ktorý keď sa ti nepáči, tak si ho odlíčiš, ale je to dočasné tetovanie, ktoré vydrží aj dva roky. Musela som sa naučiť ľuďom vysvetliť ako to bude vyzerať. Phishading obočie je po aplikácii široké, tmavé a veľa ľudí sa toho zľakne. 

“Naučiť klienta, aby mi dôveroval, to bolo úplne najťažšie.”

Ako si teda dokázala presvedčiť úplne prvé klientky, aby sa zverili do tvojich rúk?

Keď som začínala, robilo to na Slovensku málo ľudí, a preto chceli ísť všetci ku mne už od začiatku. Ale tie úplne prvé klientky som získavala cez sociálne siete. Hlavne cez platenú reklamu na Facebooku a mala som zákazníkov na celý mesiac. Do inzerátov som písala “tetovanie obočia zadarmo” alebo “za pár eur” a veľakrát  som to robila len za cenu materiálu. Vtedy na ľudí celkom platilo slovo “zadarmo” a mnohí chceli takúto procedúru vyskúšať. Myslím si, že dnes si už dávajú väčší pozor na to, komu sa zveria do rúk. Najskôr som spravila 30-50 obočí zadarmo alebo za úplne nízku cenu, kvôli tomu, aby som si nazbierala zákazníčky a mala čo zverejňovať na sociálnych sieťach. Ale keď už som išla reálne otvárať salón, tak som si nastavila pevnú cenu. 

Akým spôsobom si po otvorení salónu a nastavení pevných cien získavala ďalšie klientky?

V začiatkoch som si nedovolila niekomu povedať "nie". Vedela som, že som mala veľkú šancu a preto som robila aj 2-3 obočia za deň. V práci som trávila často viac ako 12 hodín denne. Robila som aj cez víkendy. Po jednom roku som mala za sebou cca 700 obočí, vtedy som už vedela, že to asi robím dobre. Hlavne pomáha, keď sa ľudia začnú veľa objednávať a čakať na termín (už vtedy u mňa čakali cca mesiac alebo mesiac a pol) a vieš, že dopredu budeš mať robotu. Teraz u mňa klientky čakajú aj 4 až 6 mesiacov. Sem tam sa mi uvoľní termín. Napríklad vždy v piatok píšem zákazníkom SMS-ky, či platia ich termíny na nasledujúci týždeň, a akonáhle mi niekto zruší termín (to je úplne normálne, keďže čakajú polroka, mohli zabudnúť, mohli ochorieť apod.), viem ho posunúť ľuďom, ktorí mi napíšu.

Ako si zvládaš manažovať čas?

Ako som spomínala, na začiatku som nevedela povedať nie, no to sa odrazilo aj na súkromnom živote a na mojom zdraví. A preto som si musela nastaviť hranice. Momentálne viem, že začínam v robote o 9:00 a končím max. o 16:00. Musím vstať o šiestej, aby som si do deviatej stihla vybaviť objednávky a študentov. Snažím sa nechytať telefón do ruky kvôli pracovným veciam mimo tohto vyhradeného času. Stačilo pochopiť, že sa nezbláznim z toho, že sa na mňa možno niekto hnevá, lebo mu za 5 minút neodpíšem. Mojim životom nie je len moja práca.

V rámci pracovného času máš nejakú hodinu vyhradenú aj na online marketing?

Tieto veci robím väčšinou hneď ako prídem domov z roboty. To, že oddychujem od práce, neznamená, že by som si nerobila stories alebo fotky na Instagram. Oddychovanie znamená, že nekomunikujem s ľuďmi a neodpisujem na správy. To, že si spravím fotku, neberiem za nejakú prácu. Keď sa mi ju chce spraviť, tak ju spravím, keď sa mi nechce, nespravím ju. Nesnažím sa každý deň pridávať 10 fotiek. Tá jedna mi nezaberie veľa času, pre mňa to je možno pol hodina roboty. Robím to, keď mám čas. Niekedy pomedzi zákazníčky, niekedy, keď prídem domov a kukám telku.

Získavaš klientky najmä cez sociálne siete?

Áno. Do dnešného dňa si svoju prácu bez sociálnych sietí ani neviem predstaviť. To by asi nikto nič nerobil, lebo všetci zákazníci chodia najmä cez Instagram. Na začiatku hlavne cez Facebook, potom prišiel Instagram, cez ktorý sa začali ľudia objednávať. Web mi funguje úplne najmenej.

Sú obdobia, kedy máš aj ty menej zákazníkov?

Áno, ale to je normálne. Vždy v lete počas dovoleniek je menej práce s permanentným mejkapom, potom začiatkom školského roka, kedy sa nakupujú školské pomôcky, pred Dušičkami alebo pred Vianocami, kedy ľudia nakupujú darčeky. V týchto obdobiach mi zákazníci zvyknú rušiť termíny, no netreba si z toho robiť ťažkú hlavu, lebo si termín zarezervuje niekto iný, kto má záujem.

Je salón krásy v malom meste nevýhodou?

Salón mám v dedinke Beluša (pri Púchove) a som tu spokojná a šťastná. Bývam iba 10 minút autom od mojej práce. Za tie roky som zistila, že zákazník za mnou príde - či z Košíc, Bratislavy alebo z Oravy. Navyše mám výhodu v tom, že robím službu, na ktorú zákazník nemusí chodiť každý mesiac. Na nechty by si predsa nechodila 200 kilometrov, ale na obočie ideš 1, max. 2-krát a vydrží ti takmer dva roky.

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí zvažujú otvorenie podobného salónu?

Aby pred otvorením salónu veľa nepremýšľali. Aby nepremýšľali skrz peniaze, nad tým ako budú komunikovať na sociálnych sieťach, aké celebrity oslovia, ako bude vyzerať ich biznis plán a podobne. Najdôležitejšie je sa najprv tú techniku poriadne naučiť a robiť ju dobre. Na začiatku by človek mal vedieť, čo vlastne chce robiť a či ho to bude baviť. A nerozmýšľať nad tým, koľko dokáže zarobiť a prepočítavať si to ešte pol roka predtým ako vôbec začne podnikať. Veľakrát som zažila, že títo ľudia v konečnom dôsledku zistili, že toto ich baviť nebude. Najhoršou motiváciou sú preto peniaze.

Aká je potom tá najlepšia motivácia? Mnoho ľudí nevie, či predtým ako si tú prácu vyskúšajú, ich bude aj baviť.

Pre mňa najväčšia motivácia robiť to dobre bolo, že nebudem mať žiadneho šéfa a mám voľnosť v práci. Toto bol dôvod, prečo som to začala robiť.

Ale keď ku mne príde študent na kurz, on už vie po týždni-dvoch vie, či ho to baví alebo nie. Sú takí, ktorí to vzdávajú veľmi rýchlo, lebo technika, ktorú učím - microblading - nie je jednoduchá, i keď si veľa ľudí myslí, že robím len nejaké čiarky na obočí. Sú ľudia, ktorým to na začiatku nejde, ale strašne chcú a takí sú vždy najlepší. A potom sú ľudia, ktorí prídu s extrémne vysokým sebavedomím a prvá otázka, ktorú sa ma opýtajú je, akým spôsobom dosiahnu to, aby mohli aj oni školiť. Pritom to v živote nerobili, nevedia či ich to bude baviť. Títo väčšinou nemajú nejakú úspešnú kariéru...

“Za mňa najlepšia rada: vybrať si jednu, dve veci, ktoré ma budú baviť, a ktoré budem robiť najlepšie ako viem.”

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí rozmýšľajú, že si otvoria salón, respektíve, že budú vykonávať nejakú procedúru? Väčšinou ľudia premýšľajú o administratíve, ktorú musia predtým vybaviť, ale určite sú ďalšie veci, na ktoré je dobré nezabudnúť.

Ďalšia vec, nad ktorou by mali ľudia rozmýšľať je to, aby nerobili príliš veľa vecí naraz. To nikdy nedopadne dobre. Poznám veľa salónov, kde sa majiteľka nevedela rozhodnúť, čo ide robiť a chcela robiť úplne všetko. Robia kozmetiku, nechty, mihalnice, permanentný mejkap, do toho pedikúru... Podľa mňa je dôležité, aby sa človek venoval jednej, max. dvom veciam, ktoré bude robiť dobre. Nech si neberie úplne všetko, čo sa dá v tomto beauty svete robiť, pretože ak bude ponúkať 15 procedúr, tak ani na jednu nebude mať dostatok času, ani jednu nebude mať dostatočne vytrénovanú, a tým pádom ani jednu nebude robiť dostatočne dobre, čo sa odrazí na množstve klientov prichádzajúcich do salónu. 

Máš nejaké tipy a triky, ako zvládať komunikáciu s klientmi? 

Na začiatku som robila veľké chyby v tom, že som sa snažila každému vyhovieť, každému sa zapáčiť a nebolo to dobré. Treba vedieť povedať "NIE". Čo sa týka komunikácie cez sociálne siete, keď vidím, že s tým človekom to bude náročné, resp. keď sa ku mne niekto chce objednať na zákrok a má milión všelijakých otázok, vidím na ňom, že sa bojí, tak s ním tú komunikáciu úplne neukončím, ale snažím sa radšej komunikovať s klientmi, u ktorých vidím, že o ten zákrok majú reálny záujem. Keď sa niekto extrémne bojí, tak mu radšej odporúčam, aby si to ešte premyslel, a aby potom prišiel rozhodnutý. Ak sa niekto bojí ešte počas toho, ako si píšeme, tak si nechcem predstaviť, ako by to prebiehalo, keby prišiel sem. 

Ako veľmi je podľa teba dôležité vzdelávanie?

Čo sa týka beauty procedúr, každý sa musí posúvať. Áno, sú ľudia, ktorým stačí jeden kurz, otvoria si salón a ponúkajú tie isté procedúry 15 rokov. Ale tým, že teraz sú sociálne siete také silné, ľudia vidia na Instagrame každý mesiac nejaké novinky a chcú to vyskúšať. 

Ak chcem prilákať nových zákazníkov, zarábať peniaze a chcem, aby mi ľudia do toho salónu chodili a nemala som stále dookola tú istú klientelu (20 ľudí, ktorí sa mi točia každý mesiac a som na nich úplne závislá), musím sa vzdelávať a ponúkať nejaké nové služby a nové ošetrenia.

Ako zvládaš koronu z pohľadu biznisu v salóne?

Ľahké to teda nebolo a ani nie je. Myslím si, že skoro každá nechtárka, kozmetička, hocikto žili a žijú z úspor. Jediné šťastie vtedy bolo, že tie úspory som mala - ja som sa na to pripravovala, lebo som čakala, že takéto niečo príde. Tú prvú vlnu sme nečakali, ale pri druhej som si povedala, že už nič nenechám na náhodu a snažila som sa čo najviac odkladať, aby sme to zvládli. Žili sme z úspor, ale 4 mesiace boli naozaj dlhá doba. Neviem koľko by som to ešte zvládla, keby salóny v apríli 2021 neotvorili. Jednak korona, každý sa bál, že ochorie on alebo jeho blízki, jednak tá finančná stránka. Okrem toho, že potrebuješ peniaze na domácnosť, na nejaké základné veci, tak podnikateľ potrebuje aj peniaze na nájomné, na odvody, elektrinu a všetky tieto veci.

Aké máš ďalšie plány do budúcna? 

Akým spôsobom oddychuješ?

Chodievame na prechádzky alebo na bicykel. Dokážem si hlavu vyčistiť pri šoférovaní, ale nemám nejakú záľubu, ktorú by som každý deň vykonávala. Oddýchnem si pri tom, že si pustím poobede telku alebo si prečítam knihu. V lete chodievam na bicykel a na prechádzky.

Ďakujem ti za rozhovor.