Ladislav  je nevidiaci masér a poradca z Bratislavy, ktorého príbeh jeho neľahkej profesijnej cesty stál veľa odhodlania, štúdia a neustáleho zdokonaľovania sa vo svojom remesle. Jeho špecializácia je na klasickú, segmentovú a väzivovú masáž, ale aj iné liečebné postupy. Chuť pomáhať a zmierňovať ľuďom utrpenie boli jeho silou, ktorá ho poháňala zdokonaľovať sa a odovzdávať to cez svoje ruky ďalej.  Viac sa dočítate v rozhovore, ktorý nám ochotne poskytol.

Prečo si sa rozhodol pre konkrétnu službu?

Aký príbeh stojí za vznikom?

Aké boli Tvoje začiatky?

V masírovaní som bol úplne neskúsený. Keď sme sa to na strednej škole začali učiť, prišla rana -  myslel som si, že sa mi bude dariť, že mi to pôjde jedna radosť ako mnohým spolužiakom. Ja som sa to musel učiť dlhodobým tréningom. Keď som sa už ako-tak naučil masírovať a všetko, čo s touto profesiou súvisí, úspešne ukončil vysokú školu, tak nastal čas na prácu. Ako nevidiaci som mal nevýhodu a do práce ma žiaľ moc nechceli. Žiaľ, ani ako promovaného psychológa a tak som si musel vytvoriť priestor sám na trhu pre svoju prácu. Moju firmu som v tých časoch pomenoval Poradenské služby – masérske.

Ako dlho sa tomu venuješ?

Prvú masáž som odovzdal, keď som mal 15 rokov. Masíroval som takmer každého, kto mal záujem. Masíroval som najprv na pohovke a neskôr mi krstný otec, ktorý sa venoval stolárčine vyhotovil moje prvé lehátko, ktoré slúži dodnes. Bola to podstivá drevená kvalita. 

Popri štúdiu na masérskej škole v Levoči, či následne popri štúdiu psychológie na Komenského univerzite som sa vždy niečomu venoval, ale práca s chorým človekom bol môj popredný koníček. Kým nebol internet, boli možnosti ľudí so zdravotným postihom značne obmedzenejšie. S príchodom e-mailu a webu cez vytáčané pripojenie pomocou  pevnej telefónnej linky sa veľa zmenilo. Taktiež prišli počítače, čo dokázali nasnímať knihu a syntetickým hlasom ju predčítavať.

Tieto všetky zmeny posunuli moju profesionalitu a možnosti vzdelávania o úroveň vyššie a taktiež umožnili pestovať množstvo iných koníčkov. Došlo to tak ďaleko, že som po návrate z Thajska o svojej ceste napísal knihu, ktorá voľne putuje internetom a volá sa Priliehavo s bielou palicou po Thajskej zemi. Samozrejme som tam absolvoval viacero masáži a veľa sa tomuto úžasnému remeslu aj priučil.

Čo bolo pre Teba v začiatkoch najťažšie?

Na toto je odpoveď krátka a rýchla, pretože kým talentovanejší spolužiaci sa učili masírovaniu jedna radosť, ja som to musel nadobudnúť tréningom a pracne. Výsledok bol taký, že som si musel vytvoriť vlastné zamestnanie a  vlastné miesto na trhu.

Na rozdiel od človeka, čo nastúpi do práce a nejaký ten čas tam funguje. Ja som musel všetko tvoriť od úplného začiatku, na mieru a jedinou výdatnou pomocou mi boli nesmierne pracovití a snaživí rodičia.

Akým spôsobom si dokázal presvedčiť úplne prvú klientelu, aby sa zverili do tvojich rúk?

Hmm: k tomuto sa mi vynára úsmevná príhoda. Keď som asi ako 14 ročný namasíroval boľavé kríže jednému pánovi u nás v dedine. Spokojný pán po príchode do krčmy sa pochválil s masážou a ostatní postupne začali ku mne chodiť. Takže osveta je takmer všade účinná.

Kedy si pocítil vnútorné sebavedomie a povedal si, že to už máš v malíčku?

V tejto profesii naopak platí, že i dobrý farár sa do smrti učí a nikdy to neviete robiť dokonale. Skôr je to cesta, po ktorej ideme. Obzvlášť taká téma ako je zhováranie sa s ťažko chorým človekom, tiež nie je jednoduchá a človek sa učí aj príbehom a vlastne stále, stále je sa čomu priučiť.

Aké marketingové aktivity využívaš?

Teraz sa práve učím online marketing, konkrétne ma zaujíma proces predaja, slabiny mám v získavaní kontaktov a zvládaní námietok. Dobrá kniha je Zanietený predajca od Jima Heidemu, žiaľ k jej elektronickej verzii sa mi nedarí dostať. Potom by som chcel ešte vylepšiť facebookový profil a popracovať aj na facebookovej skupinke. Bohužiaľ tejto oblasti sa začínam venovať až teraz, mal som to robiť počas vĺn Covidu. Žiaľ, venoval som sa iným aktivitám, mal som tú dobu využiť a uprednostniť tento smer. Teraz by sa mi to dosť hodilo "do krámu".

Na nedostatok práce sa sťažovať nemôžem, len to chcem robiť ešte lepšie a efektívnejšie. Prednedávnom som ani netušil, že predaj je proces zložený z viacerých fáz. Počas svojej kariéry som toto príliš nepotreboval, predávalo sa klasickým spôsobom, neraz ústnym podaním od klienta ku klientovi, od inzerátu k inzerátu. Dnes je už ale iná doba. Na zamestnávateľa sa úplne spoľahnúť nemôžete, obzvlášť v tom, že vám bude zaisťovať dlhodobú prácu. Musel som sa naučiť obracať sám. Klasické kanály predaja už nefungujú, ústne podanie, či inzeráty sú dávno prekonané. Kto nepochopí a neučí sa všeobecne nové metódy, pôjde rýchlo z kola von. Mám za to, že predaj by mal byť súčasťou akejsi nadstavby finančnej gramotnosti.

Ak nie dnes, tak v dohľadnej budúcnosti budeme musieť vedieť svoju prácu dobre predať a pri prebytku na trhu sa uchytia len tí, čo budú okrem odborných zručností mať aj tie predajné. Je to jedno, či predávate svoju prácu ako učiteľ, alebo cez sociálne siete predávate buchty, čo doma upečiete.

Ako využívaš silu sociálnych sietí?

Do tejto témy sa snažím hlbšie dostať už dlhšiu dobu, ako som vyššie popisoval. Nieže by som nevedel, že online priestor existuje, ale využíval som ho skôr na osobné účely. Ale samozrejme salón, kde pôsobím má svoju stránku či FB profil a je sa stále čo učiť o online nástrojoch.

Ako zvládaš time-management?

Máš nejaké tipy a triky, ako zvládať komunikáciu s klientmi?

Akým spôsobom oddychuješ?

Voľný čas vnímam ako protipól k pracovnému času, preto som jeden z mála tých zdravotne znevýhodnených ľudí široko-ďaleko, čo sú tej mienky, že ak človek so zdravotným postihom pracovať môže, tak by aj mal. Kedysi bežne pracovali aj invalidní dôchodcovia, boli pre nich vytvárané pracoviská so špeciálnymi normami. Dnes je tomu zdanlivo podobne, no už sa veľa toho pomenilo.

Ale späť k téme - ak mám čas pracovný, tak automaticky jeho zvyšok je ten druhý, teda buď voľný, alebo venovaný povinnostiam a osobným potrebám. Často na to zabúdame, aj keď mobil s vymlátenou baterkou nezapneme, sami od seba chceme, aby sme fungovali s vymlátenými baterkami. Hádam aj lepšie, než oddýchnutý. Toto ale nemôže fungovať, vštepujem to zákazníkom 30 rokov a ja sám sebe rovnako.

A tie odpočinkové činnosti? Ako naši zákazníci, aj ja sa rád podrobím nejakým tým relaxačno-rekondičným procedúram, rád sa kúpem v liečivých vodách, ak sa mi dá. Rád idem raz do roka na dovolenku do Maďarska, kde majú takýchto možností neúrekom a kúpeľníctvo je tiež na kvalitnej úrovni. Okrem toho mám v obľube operetnú hudbu, niektoré historické obdobia, rád sa potulujem po múzeách, kde sa dajú exponáty ohmatať.

Čo by si odporučil ľuďom, ktorí rozmýšľajú, že si otvoria salón?

Ako sa vzdelávaš ty?

Vieš dať odporúčania na nejaké zdroje?

Vedel by si povedať, čo nás v tvojej oblasti čaká v najbližších rokoch?

Aké trendy k nám prichádzajú zo zahraničia?

Aké máš ďalšie plány do budúcna?

Je nejaká téma, ktorá nebola spomenutá v otázkach a chcel by si túto tému otvoriť?

Myslím, že sme boli dostatočne obšírny, možno až príliž. Predsa len vidiaca verejnosť radšej pozrie video, než číta dlhší text a veru tento krátky nie je.
Na strane druhej by sa dalo rozprávať o mnohých témach, napríklad spoločenskom štatúte zdravotne znevýhodneného pracujúceho človeka. Konkrétne mi vadí, že bežní ľudia príliž zdravotne postihnutých nemajú v obľube a naopak mnohí znevýhodnení jedinci si myslia o sebe, že už len z titulu zdravotného postihu majú automatický nárok na rešpekt, úctu a služby zadarmo.

Ďakujem ti za rozhovor.